www.hozhoni.eu
zpět

„TO“ vo veľký piatok 21.12.2012


Dlho očakávaný dátum, ktorý sa skloňoval roky pred jeho uskutočnením. Bol jedným z najpredávanejších titulov a témou mnohých prednášok. Zažili sme ho na živo všetci.
Najdlhšia noc a najkratší deň v roku 2012 je za nami a svetom sa šíri sklamanie, úľava, výsmech a len málo pochopenia čo sa vlastne udialo.
Tragické scenáre o konci sveta sa nenaplnili, miznutie plastov a koniec príživníckych a politických sytémov sa neudiali.

Ja sama som bola prívržencom dramatickej zmeny, ktorá by uťala drancovanie zeme a skoncovala s patriarchálnym systémom hodnôt. Bola som pripravená na nepohodlie, bolesť , strach...čokoľvek, len nech sa udeje zmena. Tešila som sa na nový svet, kde má hmota jemnejšiu formu a menšiu váhu, kde je viac činov a menej myšlienok... Celý ten veľký deň a mnohé dni pred tým som sledovala svoje činy, ktoré absolutne neodpovedali mojim predstavám. Mala som v pláne byť v „bezpečí“ divokej prírody, v tichu a meditácie už dlho pred tým.

Namiesto toho ma život a moje telo vnášalo do vyhrotených emočných situácií, kde končili staré väzby v mojom fyzickom živote jedna za druhou. Opúšťali ma ľudia, veci, situácie a ja som sa len prizerala a cítila hlboký smútok súčasne s jasným vedomím toho, že takto je to správne. Moja tvár sa stávala hladšou a oči začali žiariť ako nikdy predtým. Otvárali sa mi obrazy vzorcov, ktoré vysávali moju energiu a s každým koncom som fyzicky cítila, že so slzami odcháza z mojho tela napojenie. Fyzicky som cítila akoby som sa odpájala zo spojenia, ktoré bolo mojou súčasťou od útleho veku a práve v tej chvíli skončilo... V ten deň mnou zmietala zlosť a sklamanie.

Všetko bolo inak.

Ku koncu dňa 21.12. som sa „náhodou“ (pokazené auto) dostala do vytúženej samoty v divočine. Bez myšlienok som prišla na svoje posvätné miesto. Vkročila som do kruhu. Vťahoval ma do svojho stredu. Stromy ožili, objali ma, ukonejšili. Naplnil ma nekonečný mier. Moje telo začalo vybrovať, nohy som necítila, boli ľahké ako pierko, vznášala som sa. Do tela mi vnikla silná, orgazmická energia radosti, až sa mi zahmlilo pred očami. Bola tma, ale jemné kontúry okolia som dovtedy vnímala jasne, potom všetko splynulo. Moje telo bolo ľahké ako pulzujúce pierko nekonečnej, vzrušujúcej radosti. Každá buňka mojho tela prehovárala svojou rečou a ja som vedela, že toto je tá sila, ktorá spája spermiu a vajíčko – sila spojenia, ktorá vytvára nové svety. Zatočila sa mi hlava, zavreli sa mi oči, vzniesla som sa a uvidela svoje telo ako sa rodí do nového veku.

Nedá sa to popísať slovami.


Moje telo sa prerodilo sa do žiari, ktorá postupne vychádzala z každej jednej buňky a prirodzene vychádzala z tela na všetky strany. Žiara sa šírila z tela von na všetky strany. Moje vedomie sa rozplynulo a zjednotilo s tým čo je tu odveky. Stratila som sa a zároveň našla v nádhernej podstate sexuálnej sily, ktorá tvorí, rodí, vyživuje a ničí. Stala som sa všetkým, úplne všetkým. Ničím som nebola a milovala všetko. Stratila som tvár, identitu, hranice, históriu aj budúcnosť, emócie, túžby... nič z toho tam nebolo. Jediné čo som bola, bolo to jediné čo jestvuje.

Tak jednoduché a jasné TO.

Svetlo, láska, bytie, prítomnosť...to všetko sú len slová a ani jedno z nich nedokáže vystihnúť to, v čo sa prerodilo moje bytie. Je to ďaleko za silou slov. Je to skúsenosť, zážitok a stav. Nemá meno.
Je to proste TO.
TO, tak sladké, opojné, vyživujúce, božské, nekonečne prirodzené a veľké!
Sme veľkí a silní v tvorení. Život už nie je to čo žijeme, ale to čo utvárame každou svojou buňkou. Všetkým, úplne všetkým. Skončil vek obetí a násilia.
Vzostup  matky Zeme skutočne nastal. Sme vo veku tvorenia života.
Sme tak veľkí, ako sám život. Sme tak silní ako láska. Sme tak božskí, ako telo.
Sme TO.
To veľké, nekonečné a sladké TO, kde máme skutočný domov.
Peklo nie je. Peklo je zabudnúť na svoj domov - na to, že som to veľké, sladké TO.

Udialo sa toho nekonečne veľa v ten veľký deň. A nie len na hmotnej úrovni. Na jemnej, silnej úrovni požehnania a splynutia s veľkým a veľkou silou utvárania života.
Ďakujem za to!

Moje spanilé túžby o hlbokom mieri a meditácii sa 21.12.2012 naplnili úplne inak:v slzách, odovzdaní, odhmotnení a znovuzrodení do sladkosti toho TO :)
Nech je požehnané.

To čo nám bolo zoslané a stále prichádza v silnejších dávkach je prastará cesta žitia v súlade so svojou božskosťou. Prijatím svojej božskej podstaty, ktorá tvorí. Tvorí každým momentom svojho bytia. Každým záchvevom svojej duše. Či už je to pohľad, dotyk, slovo, myšlienka, emócia, zámer, čin... na všetkom záleží. Sme zodpovední za svoju tvorbu. Sme už duchovne dospelí.
Je to len na nás, ktoré sily v sebe privoláme k tvoreniu. Život je iba v našich rukách.
Sme bohyne a bohovia v akcii. Nič menej! A to je veľké požehnanie a rovnako zodpovednosť.

S láskou a úctou k božskej tvorbe.

Z.